Dejiny Slovenskej provincie


Pôsobenie sestier našej Kongregácie na území Slovenska

siaha do čias Matky zakladateľky Františky Lechnerovej, ktorá osobne – v roku 1892 – založila kláštor vo Veľkých Levároch na Záhorí. Potreby doby si vyžadovali prácu našich sestier aj na území Slovenska, ktoré vtedy patrilo do Rakúsko-uhorskej monarchie. V prvom rade to bola veľká naliehavosť pripraviť dievčatá pre službu v rodinách, starostlivosť o siroty, výchova a vzdelávanie mládeže v škole i katechizácia mimo školy.

Na území Slovenska bol otvorený kláštor so strednou školou v Spišskej Sobote (1907) a v Prievidzi (1908). Jednotlivé kláštory a školy podliehali do roku 1919 Materincu vo Viedni.

Po 1. svetovej vojne (1919) sa vytvorili 4 provincie. Slovensko patrilo do Československej provincie so sídlom v Opave. Postupne vzrastal počet domov a členiek na Slovensku a tak

9. júna 1927 bola zriadená Slovenská provincia Sedembolestnej Panny Márie so sídlom v Trnave.

Prvou provinciálnou predstavenou bola menovaná sr. M. Alexandrina Maďarová.

Sestry až do roku 1950 úspešne pracovali v týchto mestách a dedinách: Veľké Leváre (1892), Spišská Sobota (1907), Prievidza (1908), Trnava (1924), Dolná Krupá (1927), Krupina (1935), Podolie (1937), Trnava – Halenárska (1937), Smolenice (1939), Michalovce (1941), Nitra – Kalvária (1944), Krušovce (1945), Malženice (1945), Ivanka pri Dunaji (1946) a Galanta (1946). Štátny zásah v roku 1950 zakázal pôsobenie všetkým rehoľným spoločnostiam. Nemohli sa prijímať nové členky, evidencia a život sestier bol pod prísnym štátnym dozorom. Väčšina sestier bola vyvezená do Českej republiky, kde boli zamestnané v neľahkých podmienkach v textilných továrňach a neskôr v rôznych ústavoch sociálnej starostlivosti a domovoch dôchodcov.

V roku 1968 nastalo politické uvoľnenie, ktoré trvalo štyri roky. Sestry túto možnosť využili a vrátili sa do niektorých miest, kde pôsobili pred rokom 1950 alebo začali rozvíjať apoštolskú činnosť na nových miestach. Od roku 1972 do roku 1989 nesmeli rehoľníci verejne pracovať s mládežou a ani navonok prejavovať svoju príslušnosť k rehoľnému spoločenstvu. V roku 1979 prijali predstavené novú možnosť – prijímať dievčatá zaujímajúce sa o zasvätený život „externe“ (navonok žili a pracovali ako laickí veriaci, no v osobnom živote sa formovali a žili svoje zasvätenie podľa Evanjelia, v duchu Zakladateľky a spirituality Kongregácie.) Bol to odvážny krok. Častokrát v zamestnaní a ani doma nikto nevedel, že sa zasvätili Bohu a sú členkami Kongregácie. Vytvorili sa dve centrálne spoločenstvá, jedno v Bratislave a druhé v Košiciach, kde tieto sestry bývali, stretávali sa a duchovne formovali.

V roku 1989 nastala nová situácia – zmenil sa politický režim a tým aj postavenie Cirkvi v štáte. Postupne sa vrátili naše domy, ktoré nám násilne zabrali v roku 1950. Obnovila sa činnosť na pôvodných miestach: Prievidza, Michalovce, Ivanka pri Dunaji, Trnava – Halenárska, Veľké Leváre a Dolná Krupá (do roku 2009). Sestry pokračovali nových podmienkach po totalite v Podolí (do roku 2002), Malženiciach (do roku 1993), Bratislave, Košiciach, Bánovciach nad Bebravou (do roku 2003) a otvorila sa komunita v Žiari nad Hronom (1998).  V roku 1997 sa sestry presťahovali zo sústreďovacieho charitného domu v Rúbani do Veľkých Levár a tým bola aj ukončená etapa totalitného režimu. Postupne sa museli zrušiť malé komunity, keďže sestrám ubúdali prirodzené sily a nové členky nestačili pokryť ich miesta. V súčasnosti – 2017 – sestry pôsobia v ôsmych komunitách.

Provinciálne predstavené Slovenskej provincie:

  1. M. M. Alexandrina Maďarová – prvá provinciálna predstavená
  2. M. M. Leona Štolfová
  3. M. M. Claudia Hlavenková
  4. sr. M. Oliva Špačková – zastupujúca provinciálna predstavená
  5. M. M. Augustína Štanclová – 1969 – 1975
  6. M. M. Vojtecha Báchorová – 1975 –
  7. M. M. Miriam Petrášová
  8. sr. M. Silvia Hlaváčová – 1990 – 1993
  9. sr. Mária Vengliková – 1994 – 2002
  10. sr. M. Daniela Bezdedová – 2002 – 2010
  11. sr. M. Christiana Števárová – 2010 – 2013
  12. sr. M. Felicitas Vengliková – od 2014