S veľkou radosťou sme ďakovali Bohu pri svätej omši dňa 23.5.2021 v kaplnke komunity vo Veľkých Levároch za 100 rokov života sestry Márie Blanky Balonovej, FDC.
Svätú omšu celebroval miestny pán farár Mgr. Jaroslav Kinga, CR, ktorý jubilujúcej sestre poďakoval za vernosť v povolaní a za krásne svedectvo života.
Táto vzácna príležitosť bola dvojnásobnou radosťou, pretože pri slávnostnej svätej omši si sr. M. Lucia Gancarčíková, FDC obnovila svoje rehoľné sľuby pri príležitosti 50-teho výročia od zloženia jej prvých sľubov.
Sestra M. Felicitas Vengliková, FDC, provinciálna predstavená, zablahoželala a poďakovala sestre Blanke k tomuto mimoriadnemu jubileu. S kyticou ruží odovzdala aj požehnanie Svätého Otca Františka. Slávnosti sa zúčastnili sestry z viacerých komunít slovenskej provincie.
Svedectvo života sestry Blanky je pre nás – sestry, príbuzných, žiakov, známych, dobrodincov – príkladom a povzbudením v prijímaní a plnení Božej vôle v časoch slobody, ale aj v časoch prenasledovania. Každodenný život prežíva s veľkým pokojom, radosťou a jednoduchosťou. Charakterizuje ju láska a oddanosť Bohu, Cirkvi a vernosť ku charizme Kongregácie a jej zakladateľke Božej služobnici Matke Františke Lechnerovej.
Životopis
Sestra Blanka, krstným menom Terézia, sa narodila 24.5.1921 v Bohuniciach, farnosť Pruské, okres Ilava. Bola najmladšia z desiatich súrodencov rodičov Štefana a matky Apolónie, rodenej Tomášovej.
Sestry Kongregácie pôsobili v Pruskom od roku 1897 do roku 1924 ako učiteľky a vychovávateľky v materskej škole. Z tejto farnosti aj okolitých miest bolo veľa povolaní do našej rehole a tiež veľa dobrodincov, ktorí podporovali finančne aj materiálne sirotinec dievčat v Mariánskom ústave v Trnave.
Sestra Blanka túžila ísť za hlasom Pánovým a slúžiť Bohu ako rehoľná sestra. 30.11.1939 vstúpila v Trnave do Kongregácie, ktorá sa ľudovo nazýva aj „mariánky.“ Po skončení noviciátu a zložení prvých sľubov v roku 1942 vykonávala službu vychovávateľky pri deťoch a chovankách v Mariánskom ústave. Sestra Blanka výborne hrala na organe a krásne spievala. Študovala štyri roky chrámovú hudbu a spev v Ružomberku. Dňa 24. 8. 1948 zložila v provinciálnom dome v Trnave svoje večné sľuby. Pri svätej omši bol prítomný aj salezián blahoslavený Don Titus Zeman, ktorý bol neskôr väznený a mučený počas totality.
Dňa 29.8.1950 náhle ukončila krásnu službu pri deťoch násilná likvidácia reholí na Slovensku. Sestry našej Kongregácie boli odvezené nákladnými autami a autobusmi do kláštora misijných sestier v Ivanky pri Nitre, ktorý bol jeden zo šestnástich sústreďovacích kláštorov na Slovensku. Sestra Blanka spolu so 120 spolusestrami pracovala na poliach pri zbere úrody v okolí Nitry. Dňa 12. 10. 1951 boli všetky sestry do 45 rokov vyvezené na ťažkú prácu v textilných továrňach v severných Čechách. Komunistický režim chcel, aby zanechali rehoľný spôsob života a vrátili sa domov v civilnom oblečení. Sestry tak neurobili. Postupne ukončili prácu v továrňach a štátny systém im určil prácu v sociálnych zariadeniach pri deťoch a dôchodcoch. Sestra Blanka pracovala v továrni do roku 1959, potom ako ošetrovateľka v Domove dôchodcov v Újezdci u Klatov do roku 1969.
Hudba a spev pri rôznych cirkevných slávnostiach posilňovali sestry a pomáhali im prekonať strach, smútok, bolesť a stratu domova na miestach ich pôsobenia. Prekrásna výzdoba kostolov, spev a hudobný doprovod sestier priťahoval aj neveriacich a veľkú zásluhu na tom mala aj sestra Blanka.
Od roku 1969 pôsobila sestra Blanka na Slovensku ako organistka, ošetrovateľka, katechétka a pri domácich prácach v komunitách Malženice pri Trnave, Ladomerská Vieska, Krupina, Rúbaň, Prievidza, Dolná Krupá, Bratislava, Podolie. Od 1.7.2009 žije sestra Blanka v kláštore vo Veľkých Levároch, kde do svojho 98. roku doprevádzala liturgiu hrou na organe. Sestra Blanka je vďačná Bohu za dar života, povolania a zdravia. Môže chodiť denne do kaplnky, rada sa modlí, je srdečná a milá. Má relatívne dobrú pamäť a potrebuje len najnutnejšiu pomoc. Je nám veľkým darom a príkladom.
Jej slová „Vďaka Pánu Bohu za jeho pomoc a ochranu a za všetko nech je zvelebený Trojjediný Boh!„ vyjadrujú jej pokoj srdca a veľkú odovzdanosť.
